Jozef Bomba: Treba trochu zvoľniť, športu sa však vzdať nechcem
Štyridsať rokov sa venuje kulturistike. Získal desať titulov majstra sveta, dva tituly majstra Universe a aj vo veku nad 60 rokov pravidelne súťažil. Jozef Bomba bol zvyknutý na disciplínu, náročné tréningy a vysokú fyzickú záťaž. Keď začal pociťovať problémy s dýchaním či nevoľnosť pri chôdzi do schodov, najskôr ich so srdcom nespájal. Problémy ho však priviedli až do VÚSCH, kde podstúpil operáciu srdca. Dnes hovorí, že šport zo svojho života vypustiť nechce, no po tejto skúsenosti už vie, že niekedy treba aj spomaliť.
Jozef Bomba vyrastal v športovej rodine. Od šiestich rokov hrával hokej, no v štrnástich prišiel úraz kolena, ktorý jeho hokejovú kariéru ukončil. Práve rehabilitácia ho však priviedla k športu, ktorý sa neskôr stal jeho životnou vášňou. „Lekári mi povedali, že by som mal začať posilňovať poškodené koleno. Tak som začal cvičiť. Postupne ma to začalo baviť natoľko, že som hokej nechal a začal som sa aktívne venovať posilňovaniu,“ spomína.
Z posilňovania sa postupne stala kulturistika a z nej celoživotná cesta. Na svoju prvú súťaž nastúpil v roku 1986 na majstrovstvách východoslovenského kraja. A hoci dnes patrí medzi najúspešnejších slovenských kulturistov svojej vekovej kategórie, k súťaženiu sa pôvodne dostal trochu netradične. „Cvičil som v jednej posilňovni už asi dva roky, keď za mnou prišiel tréner a povedal: ,Buď pôjdeš na súťaž, alebo skončíš.‘“ hovorí so smiechom. Na súťaž teda išiel. A zostal pri tom dodnes.
Počas štyroch desaťročí športovej kariéry sa predstavil na množstve domácich aj zahraničných súťaží. V roku 2006 získal svoj prvý titul majstra sveta v kategórii SuperBody. Neskôr prestúpil do inej federácie a ďalší titul majstra sveta získal v kategórii nad 50 rokov.
Úspechy pribúdali aj vo vyššom veku. V roku 2023 sa stal majstrom Európy aj sveta v kategórii nad 60 rokov. V roku 2025 následne pridal ďalšie dve zlaté medaily z majstrovstiev sveta, čím počet jeho titulov majstra sveta stúpol na desať.
Ani úspechy a vek však preňho dlho neboli dôvodom na výraznejšie spomalenie. Športu zostával verný popri práci, rodine a ďalších povinnostiach. Bol vojakom, neskôr začal pracovať v oblasti bezpečnosti a ochrany na košickom letisku. „Bolo toho veľa – práca, dvojfázové tréningy, nočné zmeny, rodina, povinnosti. Keď sa to všetko dá dokopy, napriek celoživotnému športovaniu a zdravej strave sa to niekde na zdravotnom stave prejaví,“ hovorí.
Práve jeho životný štýl mohol byť jedným z dôvodov, prečo prvé zdravotné ťažkosti nepovažoval za niečo mimoriadne. Najskôr si všimol, že sa mu horšie dýcha. V noci sa mu občas zastavil dych a problémy začal pociťovať aj pri bežnejšej záťaži. „Pri chôdzi do schodov mi prišlo zle. Zo začiatku som to vôbec nepripisoval srdcu,“ priznáva.
Človek, ktorý je desaťročia zvyknutý na fyzickú záťaž, môže mať tendenciu pripísať podobné ťažkosti únave, veku alebo náročnému životnému tempu. Ani Jozef Bomba spočiatku neuvažoval o tom, že by za jeho problémami mohlo byť srdce. Napokon ho k návšteve lekára presvedčila partnerka. Vyšetrenie následne ukázalo, že situáciu treba riešiť.
Do VÚSCH prišiel už s akútnym infarktom myokardu. Lekári preto pristúpili ku koronarografickému vyšetreniu, ktoré odhalilo závažné postihnutie koronárnych tepien. Vzhľadom na rozsah ochorenia bola potrebná chirurgická revaskularizácia – bypassová operácia, pri ktorej mu lekári vytvorili tri bypassy. „Pacient k nám prišiel s infarktom myokardu a závažným postihnutím koronárnych tepien. Vzhľadom na nález sme zvolili operačný spôsob revaskularizácie a urobili sme tri bypassy. Operácia aj pooperačný priebeh prebehli bez komplikácií a približne po štyroch hodinách bol pacient preložený na Kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny,“ približuje primár Kliniky srdcovej chirurgie VÚSCH MUDr. Peter Šafár, MHA.
Podľa lekára však tento prípad ukazuje aj na to, aké dôležité je nepodceňovať príznaky a včas vyhľadať odbornú pomoc. Neliečené závažné ochorenie koronárnych tepien môže viesť k život ohrozujúcim komplikáciám vrátane náhlej srdcovej smrti či chronického srdcového zlyhávania.
Jozef Bomba však dostal šancu pokračovať v živote aktívne. Po absolvovaní rehabilitácie a potrebnej rekonvalescencie sa podľa lekárov môže postupne vrátiť k bežnému životu, práci, primeranej fyzickej záťaži, športu aj svojim záľubám.
„Dostal šancu do budúcna viesť lepší a plnohodnotný život. Po rehabilitácii a rekonvalescencii sa môže postupne vrátiť do normálneho režimu, k práci, fyzickej aktivite, športu či koníčkom. Dôležité však bude sledovať rizikové faktory, ktoré človek dokáže ovplyvniť,“ dodáva Šafár.
Jozef Bomba má za sebou desaťročia súťažného športu, množstvo medailí a úspechov. Premýšľa už o dôchodku a po skúsenosti s ochorením srdca aj nad tým, čo je preňho v ďalšom období života najdôležitejšie. „Pomohlo mi to uvedomiť si, že treba trošku zvoľniť. Som už dôchodca, mám za sebou kopec športových aj životných úspechov. Chcem sa viac venovať rodine a vnúčatám.“
Jeho príbeh je zároveň pripomienkou, že je dôležité všímať si zmeny, ktoré sa v tele objavia a neprehliadať príznaky, ktoré sa opakujú alebo zhoršujú. V prípade Jozefa Bombu boli práve problémy s dýchaním či nevoľnosť pri námahe signálom, ktorý napokon viedol k vyšetreniu a následnej liečbe.
„Príbeh pána Bombu ukazuje, že ani aktívny životný štýl a dlhoročná starostlivosť o zdravie človeka nemusia ochrániť pred závažným ochorením. O to dôležitejšie je počúvať svoje telo a pri neobvyklých ťažkostiach neodkladať vyšetrenie – včasná pomoc môže rozhodnúť o tom, aký život bude človek viesť ďalej,“ dopĺňa generálny riaditeľ a predseda predstavenstva VÚSCH MUDr. Štefan Lukačín, PhD., MHA.
Zdroj fotografií: Facebook/JozefBomba
Leave a reply