
Pľúcna hypertenzia môže dlho zostať nepovšimnutá. Včasná diagnostika dáva pacientom šancu na kvalitný život
Dýchavičnosť pri bežných činnostiach, únava či znížená tolerancia fyzickej námahy nemusia byť len prejavom vyčerpania alebo nedostatočnej kondície. V niektorých prípadoch môžu upozorňovať na závažné ochorenie pľúcneho obehu – pľúcnu hypertenziu. Hoci ide o zriedkavé ochorenie, súčasná liečba dáva mnohým pacientom šancu na dlhší a kvalitnejší život.
Pľúcna hypertenzia predstavuje zvýšený krvný tlak v pľúcnom obehu a podľa odhadov postihuje približne jedno percento populácie. Môže mať viacero príčin, pričom pľúcna artériová hypertenzia patrí medzi jej zriedkavé, no mimoriadne závažné formy. ,,Pri tomto ochorení dochádza k postupnému zužovaniu drobných tepien v pľúcach, zvyšuje sa odpor, ktorý cievne riečisko kladie pravej komore. Tá sa preťažuje, namáha a neskôr môže aj zlyhať,“ vysvetľuje primárka I. kardiologickej kliniky VÚSCH MUDr. Bibiána Kafková.
Zákernosť ochorenia spočíva predovšetkým v jeho nenápadnom začiatku. Prvé prejavy bývajú nešpecifické a pacienti si ich často spájajú s únavou, vekom alebo horšou fyzickou kondíciou. Spočiatku sa môžu zadýchavať iba pri väčšej námahe alebo pociťovať únavu najmä vo večerných hodinách. Práve preto môže od prvých príznakov po stanovenie správnej diagnózy uplynúť dlhší čas. „Keď pacienti vyhľadajú lekára, väčšinou už majú rozvinuté symptómy. Nezvládajú bežné činnosti, cestu do kopca či do schodov, neskôr už ani chôdzu po rovine. Môžu mať bolesti na hrudníku pri námahe, točenie hlavy alebo môžu pri fyzickej aktivite odpadnúť,“ približuje lekárka.
Dôležitú úlohu pri odhaľovaní pľúcnej hypertenzie zohráva aj všeobecný lekár. Ak pacient opakovane pociťuje nevysvetliteľnú dýchavičnosť, únavu alebo zhoršenú toleranciu fyzickej záťaže, mal by svoje ťažkosti konzultovať s odborníkom. Základné vyšetrenia, ako sú EKG a echokardiografia, môžu pomôcť vysloviť podozrenie na ochorenie a nasmerovať pacienta k ďalšej diagnostike. „Najdôležitejšie je rozpoznať ochorenie včas. Včas zachytiť príznaky, odoslať pacienta ku kardiológovi a začať ho liečiť, aby mal šancu na dlhý a kvalitný život,“ zdôrazňuje lekárka.
Podozrenie na pľúcnu artériovú hypertenziu vyslovuje najčastejšie ambulantný kardiológ na základe echokardiografického vyšetrenia. Následne pacienta odosiela do špecializovaného centra pre pľúcnu hypertenziu. „V našom špecializovanom centre ochorenie potvrdíme špeciálnymi invazívnymi vyšetreniami, určíme jeho typ, prognózu aj to, v akom pokročilom štádiu je. Na základe výsledkov potom rozhodujeme o ďalšom postupe liečby,“ vysvetľuje primárka.
Po potvrdení diagnózy je dôležité čo najskôr nastaviť vhodnú liečbu. Jej cieľom je zlepšiť stav pacienta, zmierniť príznaky, spomaliť progresiu ochorenia a predchádzať zlyhaniu pravej srdcovej komory. Liečba sa prispôsobuje konkrétnemu pacientovi, závažnosti ochorenia a jeho rizikovému profilu. Vo väčšine prípadov sa začína kombináciou liekov vo forme tabliet. Ak sa stav pacienta napriek tejto liečbe nevyvíja priaznivo, odborníci môžu pristúpiť k intenzívnejšej terapii. „Ak sa ochorenie u pacienta nevyvíja dobre na tabletkovej liečbe, pridávame liečbu špeciálnou pumpou, ktorú má pacient pri sebe 24 hodín denne a podáva sa mu špeciálne liečivo do podkožia trvalou infúziou, v blízkej budúcnosti bude dostupná inovatívna biologická liečba,“ približuje odborníčka.
Starostlivosť sa však nekončí nastavením liečby. Pacienti zostávajú v pravidelnom sledovaní špecializovaného centra, kde lekári opakovane vyhodnocujú ich zdravotný stav, prehodnocujú riziká a podľa potreby upravujú liečebný postup. V prípade veľmi pokročilého ochorenia alebo vyčerpania možností medikamentóznej liečby môže byť poslednou možnosťou transplantácia pľúc.
Napriek závažnosti diagnózy prináša súčasná medicína pacientom s pľúcnou artériovou hypertenziou výrazne lepšie možnosti liečby. Včasné zachytenie ochorenia a správne nastavená terapia môžu významne ovplyvniť jeho ďalší priebeh. „Ochorenie je teraz dobre liečiteľné. Mnohí pacienti sa majú veľmi dobre, vedú normálny a kvalitný život a vrátili sa do pracovného procesu,“ hovorí Kafková.
Na Slovensku sa v súčasnosti lieči približne 250 pacientov s týmto vzácnym ochorením. Dôležitou súčasťou ich života je okrem odbornej zdravotnej starostlivosti aj vzájomná podpora a výmena skúseností. Pacienti majú možnosť stretávať sa, zúčastňovať sa spoločných edukácií a rehabilitácií prostredníctvom Združenia pacientov s pľúcnou hypertenziou.
Pľúcna artériová hypertenzia síce patrí medzi zriedkavé diagnózy, no jej dôsledky môžu byť veľmi vážne. Práve preto je dôležité nepodceňovať dlhodobú alebo nevysvetliteľnú dýchavičnosť a ďalšie nezvyčajné prejavy. Včasná návšteva lekára, správna diagnostika a liečba v špecializovanom centre môžu zásadne ovplyvniť budúcnosť pacienta.