Tím VÚSCH rozšíril špičkový český kardiochirurg doc. MUDr. Vilém Rohn, CSc.
Pacientov vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb bude liečiť ďalší špičkový srdcový chirurg s dlhoročnou praxou a skúsenosťami z celého sveta. Doc. MUDr. Vilém Rohn, CSc. sa stal súčasťou kardiochirurgického tímu, ktorý denne zachraňuje životy v košickom kardioústave. Hoci nepochádza z lekárskeho prostredia, medicína ho zaujala už v mladom veku. Dnes je uznávaným odborníkom na vrodené chyby srdca v dospelosti a na rekonštrukcie srdcových chlopní.
Zvyčajne to tak býva, že rozhodnutie venovať sa medicíne prichádza v živote človeka pomerne skoro a neraz je to jediným povolaním. Bol to aj váš prípad?
Medicína ma zaujímala prakticky už od puberty. Nepochádzam z lekárskej rodiny, ale mal som o ňu vždy záujem. Keď som začal študovať medicínu, najviac ma lákala anatómia a chirurgické odbory. Chirurgia je v podstate aplikovaná anatómia. My chirurgovia musíme veľmi dobre poznať anatómiu, ktorú následne korigujeme a pracujeme s ňou.
Odhodlanie a chuť absolvovať náročné štúdium vám teda nechýbali, je však pri ceste lekára dôležité mať aj kúsok šťastia?
Človek musí mať v živote aj trochu šťastia. Ja som mal šťastie, že som kedysi dávno narazil na profesora Jana Pirka, ktorý si ma vzal ako svojho žiaka. Dlho som s ním pracoval. Neskôr som sa stal jeho zástupcom. Keď bol prednostom IKEM Praha (Institut klinické a experimentální medicíny, pozn. red.), tam som sa priučil kardiochirurgii a takisto tam som sa spoznal s doc. Adriánom Kolesárom. Od tej doby sa datuje naše priateľstvo a od tej doby si vzájomne pomáhame. Tam taktiež vzniklo pracovné spojenie medzi mnou a VÚSCH.
a vrodené vývojové chyby v dospelosti VÚSCH, doc. MUDr. Adrián Kolesár, PhD., MPH – prednosta Kliniky srdcovej chirurgie VÚSCH
Po skúsenostiach z iných kardiocentier, nielen v Českej republike, ale napríklad v USA či Saudskej Arábii, dokážete porovnať ich kvalitu. Ako vnímate VÚSCH?
Niekoľkokrát som v rámci jednotlivých návštev zistil, že VÚSCH je veľmi progresívne centrum aj v rámci európskej kardiochirurgie. VÚSCH má pomerne veľký objem pacientov, čiže ide o zariadenie porovnateľné so špičkovými kardiocentrami v Európe.
Pre lekára je určite dôležité vidieť, ako sa robí medicína na iných miestach, v iných nemocniciach. Prečo ste sa aktuálne rozhodli pôsobiť vo VÚSCH?
Každá nová skúsenosť vás niečím obohatí. Vzdelanie v medicíne a v kardiochirurgii nikdy nie je úplne definitívne. Pracoval som vo viacerých nemocniciach v Prahe, v USA a vo svete všeobecne. Vždy vás to obohatí. Myslím, že je to pre mňa veľmi prínosné.
Hovoríme o európskej úrovni a svetových štandardoch v oblasti chirurgickej liečby kardiovaskulárnych ochorení, avšak aj tu existujú určité trendy. Aká je teda budúcnosť srdcovej chirurgie?
Svetový trend je takzvaná minimálne invazívna kardiochirurgia. Dnes sa celý svet tak trochu „pobláznil“ do toho, robiť čo najmenšiu „invazívu“. Niekedy sa mi zdá, že to nie je v prospech pacienta. Vždy všetko v medicíne treba používať racionálne. Aby to malo zmysel. Pre mnoho pacientov je to výhoda, avšak sú aj pacienti, ktorí z toho profit nemajú, takže je potrebné o tom uvažovať. Ale aktuálne je to veľký trend minimalizovať chirurgickú traumu.
Stále je to však lekár, ktorý sa rozhoduje, akú metódu využije.
Áno. Ten trend je podmienený tým, že kardiológovia čím ďalej tým viac zasahujú do ochorení, ktoré boli väčšinou doménou kardiochirurgie. Najskôr to bolo v oblasti koronárnej chirurgie – implantácia stentov, liečba zúžených koronárnych ciev, v súčasnej dobe už implantujú aortálne chlopne a pokúšajú sa o mitrálnu chlopňu, čo bude veľmi náročné, robiť to intervenčne, asi to skôr skončí v chirurgických rukách. Zároveň je ten materiál veľmi drahý. A keď je to drahšie, firmy na tom viac zarábajú a podporujú to, a teda tie firmy, zdá sa mi, nezdravo určujú trend súčasnej medicíny. Je to tak, bohužiaľ. Samozrejme, chirurgovia na to nejakým spôsobom musia reagovať, čiže reakcia toho chirurga je minimalizovať traumu, aby sme boli porovnateľne miniinvazívni s kardiológiou.
V intervenčnej kardiológii sa využíva prístup do srdca malým vpichom cez tepnu, pri miniinvazívnej chirurgii je otvor pre kardiochirurga podstatne menší ako zvyčajne. Predpokladám, že si to vyžaduje oveľa viac skúseností a najmä veľa zrealizovaných zákrokov.
Oboje. Ak sa sústredíme napríklad na miniinvazívny zásah na mitrálnej chlopni, chirurg musí v prvom rade perfektne zvládnuť techniku plastiky mitrálnej chlopne a to naozaj nie je jednoduché, učí sa to roky. Až následne to môže preniesť do tej miniinvazívy. Vzdelávanie v kardiochirurgii sa nedá porovnávať s kardiológiou. A teraz sa nechcem dotknúť kardiológov, ale je to jednoducho tak, že to trvá desiatky rokov, kým sa to naučíte poriadne. Takže chirurg to musí ovládať perfektne klasicky – zo sternotomického prístupu (otvorenie hrudníka, pozn. red.) a až potom môže robiť miniinvazívu. Ďalší rozmer takýchto typov operácii je kozmetický, ale to je, myslím si, pre väčšinu pacientov, ktorí prichádzajú na operáciu chlopne a srdca, vedľajšie.
V úvode ste hovorili o anatómii, ktorú musí mať chirurg perfektne zvládnutú. Dnes už sú zobrazovacie metódy na takej vysokej úrovni, že je možné vytlačiť napríklad časť pacientovej aorty presne podľa CT snímok na 3D tlačiarni.
CT urobilo obrovský rozvoj. Je možné robiť 3D modely, rekonštrukcie, koronárografiu. Väčšina chirurgov má natoľko vytrénovanú priestorovú predstavivosť, že nám stačí 3D obraz CT. Ale ten model, 3D tlač – to je samostatná kapitola v kardiochirurgii. Ide o prípad, keď sa preventívne dáva zvonku protéza a pôvodná aorta, sa ponecháva. Vymyslel to Tal Golesworthy a je to určené najmä na liečbu v rámci Marfanovho syndrómu.
Moderné technológie ako je napríklad aj 3D tlač sú súčasťou medicíny pomerne krátko, avšak vy sa vrodeným ochoreniam srdca venujete už dlhé roky.
Môj záujem bol vždy o oblasť štrukturálnych chlopňových chýb, teda rekonštrukcia chlopní. Nie ich nahrádzanie, ale rekonštrukcia. Vrodené srdcové chyby v dospelosti, zdá sa, že v celej Českej republike to robím len ja, pretože to už nikto nechce robiť. Je to pomerne náročná chirurgia a potrebujete mať úzku spoluprácu s kardiológom, ktorý rozumie vrodeným chybám. To je úplne iná kardiológia a ako tá bežná.
V každom odbore je potrebná kontinuita, medicínu nevynímajúc, najmä keď jej súčasťou sú stále modernejšie a dokonalejšie technológie. Zatiaľ je to však stále kardiochirurg, ktorý drží v rukách nástroje. Majú o tento náročný odbor záujem mladí lekári?
Záujem o kardiochirurgiu celosvetovo jemne klesá, pretože výuka v kardiochirurgii je veľmi dlhá. Trvá to aj desať rokov, kým vás pustia samého operovať, a to sme na začiatku. Napríklad v invazívnej kardiológii trvá výcvik menej. Teda je to veľa práce, je tam veľa služieb, často sú to dlhé operácie. Napríklad, keď počas služby privezú pacienta s disekciou aorty, tak v podstate strávite noc na operačnej sále, čiže už to nie je až také atraktívne, ako to bývalo kedysi. Napriek tomu si myslím, že máme dosť mladých chirurgov. Zatiaľ. Ani tá kvalita neklesá, ale už sa to blíži, keď to nebude taký atraktívny odbor a začne to klesať, prísun mladých lekárov.
Verejnosť vníma čoraz častejšie operácie, ktoré kardiochirurgovia realizovali prostredníctvom robota. Je to ďalšia z ciest, kam sa chirurgia, a teda aj kardiochirurgia bude uberať?
Budem mať odlišný názor, než sa očakáva. Myslím si, že ten robot, resp. telemanipulátor, je úžasná marketingová vec a pre chirurga je to v úvodzovkách pekná a drahá hračka, ale neposkytuje to pacientovi nič lepšie, ako keď to robíme miniinvazívne pomocou endoskopických nástrojov a torakoskopie – rukou. Je veľmi málo chirurgov, ktorí to robia porovnateľne ako rukou. Celosvetovo platí zákaz výuky robota pre potreby kardiochirurgie. Operácia robotom, zatiaľ v súčasnej dobe prináša viac rizík než benefitov pre pacienta. Je niekoľko chirurgov, naozaj pár, ktorí to robia veľmi skúsene a rutinovane, v ktorých rukách, povedzme, chirurgia mitrálnej chlopne funguje dobre, ale keď sa to rozširuje ďalej a ďalej, prináša to viac komplikácií. Ako promo je to úžasné, keď vystúpite v televízii alebo v médiách s tým, že ste robotom odoperovali pacienta napriek tomu, že ten pacient bol o niekoľko hodín dlhšie na sále. Bude to senzácia, ale nemyslím si, že je to až také dobré pre pacienta. Nie je to nič, čo by ma úplne lákalo. A v neposlednom rade je to finančne výrazne nákladnejšie.
Pristavme sa ešte pri pacientoch. Sú na tom Česi lepšie ako Slováci v rámci kardiovaskulárnych ochorení?
Z môjho pohľadu je to porovnateľné. Ja som začal pracovať tesne po revolúcii. Vtedy zdravotný stav obyvateľstva a hlavne životný štýl boli veľmi zlé. To sa od tej doby značne zmenilo.
Leave a reply