Ján Lašák: „Na svoje zdravie sa treba pozerať inak, keď už človek nemá 20.“
Bývalý slovenský hokejový reprezentant a brankár Ján Lašák si uvedomuje, že s pribúdajúcim vekom prichádza aj väčšia zodpovednosť za vlastné zdravie. Vo veku 47 rokov absolvoval vo VÚSCH komplexné preventívne kardiologické vyšetrenie, ktoré mu prinieslo dobrý pocit aj istotu, že jeho zdravotný stav neukazuje na nič dramatické.
„Prechádzam takým štandardným vývojom, keď z bohémstva človek prichádza do zdravotnej reality a uvedomuje si, že ,,už mi, lásko, není 20 let,“ hovorí s úsmevom Ján Lašák.
Práve vek a osobná skúsenosť ho priviedli k rozhodnutiu venovať svojmu zdraviu väčšiu pozornosť. „Mám 47 rokov a dostávam sa do veku, keď sa o seba potrebujem starať viac, kontrolovať sa. Aj to, že sme mali smutnú udalosť doma, mi ukázalo, že sa treba o seba starať a pozrieť sa, v akom stave je telo.“
Lašák absolvoval vo VÚSCH viacero vyšetrení, ktoré poskytli komplexný pohľad na jeho aktuálny zdravotný stav. Súčasťou bola záťažová bicyklová ergometria, EKG, CT vyšetrenie s kontrastnou látkou, pri ktorom mu skontrolovali cievy, krvné testy, ECHO srdca a RTG hrudníka. Zároveň ho ešte čaká 24-hodinové monitorovanie srdcového rytmu pomocou holtra.
„Mám z toho veľmi dobrý pocit. Urobil som si po dlhej dobe bicykel, po približne 17 rokoch. Mohol som vydržať aj dlhšie, priznám sa, polepším sa,“ približuje svoju skúsenosť po spiroergometrii.
Výsledky ho zatiaľ potešili. Lekári síce identifikovali oblasti, na ktorých je vhodné pracovať, no nič, čo by podľa doterajších výsledkov predstavovalo bezprostredné ohrozenie. „Naozaj komplexné vyšetrenie a zatiaľ to vyzerá dobre. Sú tam nejaké veci, ktoré treba zlepšiť, ale nič dramatické, čo by ma ohrozovalo na živote,“ hovorí spokojne.
Ján Lašák zároveň upozorňuje na tému, ktorá podľa neho presahuje samotnú prevenciu. Možnosť absolvovať vyšetrenia totiž nie je pre všetkých ľudí rovnako dostupná. „Poviem na rovinu, ako to je, veľmi smutná realita, že je to veľakrát aj o možnostiach. Ja som sa sem dostal nejakým spôsobom a snažím sa nejakým spôsobom revanšovať, že tu môžem byť. Veľmi si to vážim,“ priznáva.
Podľa neho nestačí ľudí iba upozorňovať na význam prevencie. Rovnako dôležité je vytvárať podmienky, aby sa k potrebnej zdravotnej starostlivosti mohli dostať. „Ale nielen prevencia, nielen upozorňovať ľudí, ale ide aj o tie možnosti, ktoré ľudia majú. To si musíme uvedomiť a toto potrebujeme v tejto krajine naozaj zlepšiť. Veľa ľudí by aj chcelo vyšetrenia, ibaže keď sú tie lehoty u lekárov pol roka – rok, tak to je naozaj veľmi dlho,“ zdôrazňuje.
Lašákova skúsenosť ukazuje, že preventívna starostlivosť nemusí byť iba reakciou na zdravotný problém. Práve naopak – jej cieľom je získať prehľad o stave organizmu a prípadné riziká zachytiť čo najskôr.
Pre bývalého vrcholového športovca je pritom starostlivosť o telo prirodzenou súčasťou života. Po rokoch profesionálneho športu však prichádza obdobie, keď už nestačí spoliehať sa iba na vlastný pocit či fyzickú kondíciu.
Komplexné vyšetrenie mu tak prinieslo nielen informácie o jeho aktuálnom zdravotnom stave, ale aj motiváciu pokračovať v tom, čo sa dá zlepšiť. A možno aj jednoduché posolstvo pre ostatných: na svoje zdravie netreba myslieť až vtedy, keď sa objaví problém.
