I. Kardiologická klinika - arytmologické oddelenie

ARYTMOLOGICKÉ ODDELENIE

Pracovisko disponuje 19 lôžkami, ambulantnými priestormi a dvoma invazívnymi sálami. Má 64 zamestnancov, z toho 12 lekárov. Siedmi z nich majú  aj vedecký titul (PhD. alebo CSc.), z toho jeden je profesor a dvaja sú držiteľmi vedecko-pedagogickej hodnosti docent.

Po prístrojovej stránke je pracovisko špičkovo vybavené. Disponuje dvoma moderným angiografmi (umožňujúcimi rotačnú angiografiu), elektrofyziologickými zapisovačmi, rádiofrekvenčnou a kryoablačnou technikou a intrakardiálnym ultrazvukom. Na zníženie radiačnej záťaže pacientov i personálu sa pri navigácii katétrov rutinne využíva spektrum trojrozmerných nefluoroskopických zobrazovacích metód, ako sú Carto a NavX.

Postupným nárastom invazívnych výkonov, ale aj ambulantných vyšetrení možno považovať oddelenie za vysokoobjemové aj z hľadiska európskych kritérií – v rámci komplexnej diagnostiky a liečby porúch srdcového rytmu ročne zrealizuje približne 1600 invazívnych výkonov.

Neinvazívne vyšetrovacie metódy:

  • EKG Holterovské monitorovanie 24hodinové aj viacdňové
  • Transezofageálna stimulácia predsiení
  • Test na naklonenej rovine
  • Echokardiografia, vrátane tkanivového dopplera (posúdenie asynchrónie)
  • Diaľkové monitorovanie implantovaných prístrojov

Invazívna a intervenčná arytmológia:

  • Invazívne elektrofyziologické vyšetrenia
  • Ablácie supraventrikulárnych tachykardií (AVNRT, AVRT, WPW  syndróm, atriálne tachykardie, typický flutter predsiení, AV uzol )
  • Izolácia pľúcnych žíl pri fibrilácii predsiení (s použitím kryoenergie a rádiofrekvenčnej energie), komplexné RF ablácie v ľavej predsieni
  • Ablácie komorových tachykardií (RVOT/LVOT tachykardie, tachykardie
    pri štrukturálnom ochorení srdca)
  • Implantácie všetkých typov trvalých kardiostimulátorov
  • Implantácie všetkých typov kardioverter – defibrilátorov
  • Implantácie slučkových rekordérov
  • Resynchronizačná liečba chronického srdcového zlyhávania (biventrikulárna stimulácia)
  • Upgrade, revízie a extrakcie stimulačných systémov
  • Endomyokardiálne biopsie
  • Katetrizačný uzáver uška ľavej predsiene
  • Rutinné používanie intrakardiálneho ultrazvuku počas invazívnych zákrokov
  • Implantácie CCM systému (modulátor srdcovej kontraktility)
  • Dočasná transvenózna kardiostimulácia
  • USG navigovaná punkcia veľkých ciev pri zavádzaní katétrov
  • Nonfluoroskopické katétrové ablácie niektorých typov arytmií

Arytmologická ambulancia poskytuje špecializovanú ambulantnú starostlivosť pre pacientov s poruchami srdcového rytmu a implantovanými prístrojmi ako aj konziliárnu činnosť pre celý východoslovenský región.  Jej ročná kapacita je viac ako 14 000 pacientov. Je vybavená programovacími konzolami všetkých dostupných implantabilných prístrojov. Pacienta na vyšetrenie môže odoslať spádový kardiológ, internista  alebo ošetrujúci lekár  z príslušnej nemocnice po predchádzajúcom telefonickom dohovore (pacient musí mať echokardiografické a holterovské vyšetrenie, ako aj kópiu EKG s poruchou rytmu, pokiaľ je dostupná). Prosíme, objednávať pacientov na vyšetrenie telefonicky na čísle: 055-789/1360. Ambulancia je otvorená denne od 8.00 do 15.00 hod.

Kontakty:
Arytmologická ambulancia: tel. 055-789/1360, 1362
Sekretariát arytmologického oddelenia: tel. 055-789/1310
Fax: 055-789/1313
E-mail: arytmologia@vusch.sk

Pacienti so život ohrozujúcimi poruchami rytmu sú hospitalizovaní na koronárnej a arytmologickej jednotke, ktorá umožňuje svojím prístrojovým a personálnym vybavením zvládnuť aj najkomplikovanejšie stavy. Ostatní pacienti sú prijímaní cestou arytmologickej ambulancie podľa čakacej listiny. Dĺžka čakacej doby závisí od typu plánovaného zákroku a od konkrétnej zdravotnej poisťovne.

Arytmologické oddelenie si v priebehu uplynulých rokov získalo rešpekt v odbornej i laickej verejnosti, a to vďaka prednáškovej a publikačnej činnosti, výjazdovými odbornými seminármi v regionálnych centrách a zavádzaním inovatívnych metód. Sem možno zaradiť aj využívanie intrakardiálneho ultrazvuku pri komplikovaných ablačných zákrokoch, akými sú napríklad izolácia pľúcnych žíl, používanie kryoenergie pri jednotlivých abláciách tachykardií, rutinné využívanie resynchronizačnej liečby u indikovaných pacientov, uzáver uška ľavej predsiene či  implantácie CCM systému. Je výučbovou bázou pregraduálneho aj postgraduálneho štúdia LF UPJŠ, podieľa sa na viacerých domácich i medzinárodných výskumných projektoch.

SPEKTRUM VÝKONOV

Arytmologické oddelenie poskytuje diagnostiku a liečbu všetkých typov porúch srdcového rytmu. Vďaka kontinuálnej inovácii disponuje dvoma modernými angiografmi a ďalšími zobrazovacími a intervenčnými technológiami ako sú non-floroskopické 3D zobrazovacie metódy (CARTO, Ensite a intrakardiálne ECHOKG), či kryoablátor.

Spektrum výkonov Arytmologického oddelenia VÚSCH, a.s. zahŕňa:

A. Implantácie trvalých kardiostimulátorov

  • bradykardické poruchy srdcového rytmu
  • vazovagálne synkopy kardioinhibičné aj vazodepresorické
  • pokročilé srdcové zlyhanie – biventrikulána stimulácia

B. Implantácie implantabilných kardioverter-defibrilátorov

  • závažné komorové poruchy srdcového rytmu v rámci primárnej aj sekundárnej prevencie náhlej srdcovej smrti

C. Invazívne elektrofyziologické vyšetrenia

  • invazívna diagnostika porúch srdcového rytmu

D. Katétrové ablácie arytmogénneho substrátu (rádiofrekvenčné aj kryoablácie)

  • AVNRT
  • AVRT a WPW sy – pravo aj ľavostranné akcesórne dráhy
  • typický flutter predsiení
  • atriálne tachykardie
  • fibrilácia a atypický flutter predsiení
  • ablácia AV uzla s implantáciou TKS
  • komorové tachykardie idiopatické alebo ischemické/iné

E. Endomyokardiálne biopsie
F. Implantácie Loop – recorderov
G. Implantácie CCM (modulátora srdcovej kontraktility)

Okrem invazívnych metód sa na arytmologickom oddelení realizuje kompletná neinvazívna diagnostika vrátane diaľkového monitorovania implantovaných prístrojov. Arytmologické oddelenie úzko spolupracuje s kardiochirurgickým oddelením najmä pri operačnom riešení  fibrilácie predsiene a epimyokardiálnych implantáciach ľavokomorovej elektródy. Pracovisko ročne vykonáva viac ako 300 implantácii ICD, 500 implantácii kardiostimulátorov a 400 rádiofrekvenčných ablácii tachykardií.

Informácie pre prijímaných pacientov.

  • na plánovaný príjem sa dostavte v čase od 8,00 do 9.00 hod.
  • prihláste sa na Arytmologickej ambulancii na 1. Poschodí
  • prídete nalačno

K prijatiu na oddelenie potrebujete

  • platný preukaz poistenca zdravotnej poisťovne
  • občiansky preukaz
  • potvrdenie o pracovnej neschopnosti (ak ho už máte vystavené), ak je potrebné ho vystaviť, požiadajte o jeho vypísanie pri prijatí na príjmovej ambulancii
  • zdravotnú dokumentáciu od obvodného lekára
  • výsledky laboratórnych vyšetrení (nie staršie ako 7 dni) – biochemické vyšetrenie (urea,    kreatinín, glykémia, bilirubín, AST, ALT, NA, K,), krvný obraz, zrážacie faktory (APK, INR)
  • rozpis liekov a lieky, ktoré užívate podľa ordinácie iného odborného lekára ako kardiológa napr. urológ, reumatológ, onkológ, neurológ…..atď.
  • inzulínové perá a inzulín
  • hygienické potreby – zubná pasta, zubná kefka, mydlo, uterák, hrebeň, holiace potreby
  • osobné veci – pyžamo – najvhodnejšia je pyžamová blúza vpredu na zapínanie a pyžamové nohavice, župan, ponožky, papuče

K prijatiu na oddelenie si môžete priniesť

  • mobil
  • rádio
  • knihy, časopisy
  • osobný počítač

Nedoporučujeme

  • veľkú finančnú hotovosť
  • šperky – retiazky, prstene, náramky
  • cennosti

Čo je nutné

  • odlakovať si nechty na rukách aj nohách
  • odstrániť gélové nechty

Denný režim

  • počas pobytu na oddelení odporúčame riadiť sa hospitalizačným režimom, ktorý je k dispozícií na každej izbe
  • neodporúčame opúšťať areál nemocnice

Nočný kľud

  • je od 22.00 – 05.00 hod.

Návštevné hodiny

Fajčenie

  • v areáli VÚSCH a.s. je prísne zakázané fajčiť

Kontaktné čísla

  • službukonajúci personál: 055/ 789 1300, 055/ 789 1381
  • sekretárka Arytmologického oddelenia: 055/ 789 1310

NAJČASTEJŠIE OTÁZKY:

Elektrofyziologické vyšetrenie a katétrová ablácia

Supraventrikulárne tachykardie – SVT sú pomerne častým ochorením – asi 2% populácie malo aspoň raz v živote supraventrikulárnu tachykardiu (z tohto počtu najmenej v 2/3 prípadov sa jedná o fibriláciu a flutter predsiení).

Klinicky sa SVT prejavujú búšením srdca, závratmi, slabosťou až pocitmi na odpadnutie, v zriedkavých prípadoch aj krátkodobou stratou vedomia (synkopa). Najmä u starších pacientov sa dostavuje pocit sťaženého dýchania či bolesti na hrudníku, ktoré môžu poukazovať na ischemickú chorobu srdca.

Trvanie SVT je rôzne – od niekoľkých sekúnd či minút (čo je typický prípad) až po niekoľko hodín či dní. Existujú však formy SVT, ktoré pretrvávajú aj mnoho týždňov a ku svojmu ukončeniu vyžadujú lekársky výkon (napríklad elektrickú kardioverziu). Tieto SVT môžu viesť k prejavom srdcového zlyhávania a môžu dokonca spôsobiť  štrukturálne ochorenie srdca, tzv. tachykardiomyopatiu – rozšírenie srdcových dutín so zhoršením čerpacej funkcie. Táto kardiomyopatia je však pri správnej liečbe SVT väčšinou reverzibilná – rozmery aj funkcia srdca sa v priebehu niekoľkých mesiacov upravia.

Typickou vlastnosťou SVT je ich rekurencia – opakovanie sa epizód v rôznych časových intervaloch. Provokujúcim faktorom býva fyzický či psychický stres, prebiehajúce ochorenie (napríklad chrípka), požitie alkoholu, kávy či niekedy len vykonanie „nesprávneho pohybu“ telom. Inokedy SVT vznikajú bez zrejmej príčiny. Pre väčšinu SVT je typický náhly začiatok a ukončenie arytmie – čo pacient obvykle jasne vníma.

Supraventrikulárne tachykardie môžu vznikať niekoľkými patofyziologickými mechanizmami. Poznanie patofyziológie SVT má zásadný význam pri jej liečbe – či už ide o výber najvhodnejšieho liekového preparátu alebo o intervenčnú liečbu SVT (katétrovú abláciu arytmogénneho substrátu).

Mechanizmy vzniku SVT

  • reentry: krúživý vzruch
  • abnormálna automaticita buniek
  • spúšťaná aktivita /triggered/

Diagnóza SVT
Pravdepodobnú diagnózu supraventrikulárnej tachykardie určí lekár často už na základe rozhovoru s pacientom (anamnéza). Aby bolo možné správne určiť ďalší manažment pacienta, je nevyhnutné bližšie rozlíšiť typ SVT – najlepšie podľa 12 zvodového EKG natočeného počas výskytu arytmie. Inokedy pomôže ambulantný EKG monitoring podľa Holtera – pacientovi sa na 24 hodín nalepia na telo elektródy a EGK krivky sú kontinuálne zaznamenávané do  miniaturizovaného záznamového zariadenia. V prípade zriedkavých záchvatov arytmie (paroxyzmov) je často potrebné zrealizovať transezofageálnu stimuláciu predsiení, pri ktorej je možné elektrickými impulzmi tenkou sondou zavedenou v pažeráku (ktorého stena nalieha na ľavú predsieň) vyprovokovať (aj ukončiť) supraventrikulárnu tachykardiu a zaznamenať ju na EKG.

Supraventrikulárna tachykardia môže byť často sprievodným prejavom iného ochorenia srdca alebo aj iných orgánov. Preto pri zaznamenaní SVT by malo byť realizované echokardiografické vyšetrenie, vyšetrenie vnútorného prostredia (najmä minerálov) a podľa potreby tiež endokrinologické vyšetrenie – najmä so zameraním na poruchy štítnej žľazy.

Kvalita života a jeho ohrozenie
Aj keď SVT na rozdiel od komorových tachykardií  v absolútnej väčšine prípadov neznamenajú bezprostredné ohrozenie života pacienta, výrazne ovplyvňujú jeho kvalitu. Tým, že často vznikajú v neočakávaných situáciách, vedú k nedôvere k vlastnému telu a môžu spôsobovať úzkostné stavy, často aj u mladých ľudí.
Možnosti liečby
Liečba SVT závisí od jej typu, hemodynamickej závažnosti a frekvencie paroxyzmov.

Vágové manévre

U pacientov so zriedkavými, dobre tolerovanými epizódami SVT si často vystačíme tzv. vágovými manévrami (masáž karotického sínusu či Valsalvov manéver – úsilný výdych oproti uzavretej hlasivkovej štrbine), ktoré spomalia vodivosť atrioventrikulárnym uzlom a takto často ukončia tie SVT, u ktorých je atrioventrikulárny uzol súčasťou reentry okruhu.

Farmakologická liečba

V iných prípadoch využívame rôzne antiarytmiká – betablokátory, blokátory kalciových kanálov a ďalšie. Antiarytmiká sa podávajú buď len počas paroxyzmov SVT na jej ukončenie alebo aj dlhodobo ako prevencia za účelom zabránenia vzniku arytmie (profylakticky).

Nefarmakologická liečba

V liečbe väčšiny SVT sa v súčasnosti stále viac uplatňuje katétrová ablácia (rádiofrekvenčná alebo pomocou kryoenergie). Ide o liečebnú metódu spojenú s krátkodobou hospitalizáciou pacienta – obvykle 2-3dni. Celý výkon sa realizuje v elektrofyziologickom laboratóriu, ktoré je  vybavené  digitálnym angiografom, generátormi rádiofrekvenčnej energie, 3D elektroanatomickými navigačnými systémami. Pacient je pri vedomí, aby výkon nebol bolestivý, používa sa miestne znecitlivenie.
Prvým krokom je  zavedenie elektrofyziologických katétrov cez cievny  systém (najčastejšie cez stehennú a podkľúčnu žilu resp. stehennú tepnu) do jednotlivých dutín srdca – obvykle do pravej predsiene, pravej komory, do oblasti predsieňovo-komorového uzla a do koronárneho sínusu (žila prebiehajúca medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou). Takto možno získať údaje o elektrickej aktivite všetkých 4 srdcových dutín. Následne sa pomocou týchto katétrov realizujú rôzne stimulačné manévre s cieľom posúdiť elektrofyziologické vlastnosti srdca. Potom sa  zmapuje priebeh šírenia akčného potenciálu počas arytmie – takto sa definitívne určí typ a patofyziologický mechanizmus danej tachykardie. Poslednou etapou je samotná katétrová ablácia, keď  sa pomocou špeciálneho ablačného katétra aplikuje na kritické miesto tachykardie rádiofrekvenčná energia. Miesto zasiahnuté energiou stratí schopnosť šíriť elektrické potenciály a takto je navždy zabránené vzniku tachykardie – pacient je vyliečený a obvykle  už nemusí užívať lieky na arytmiu. Po výkone sa miesta vpichov zabandážujú tlakovými obväzmi, pacient je na svojom lôžku transportovaný na oddelenie. Chodiť môže po 6-12 hodinách, podľa typu výkonu. Úspešnosť rádiofrekvenčných ablácií je pri bežných typoch SVT je okolo 95-97%, pri minimálnom výskyte komplikácií.  Ablačné riešenie porúch srdcového rytmu je vzhľadom na svoju technickú aj personálnu náročnosť vyhradené len pre špecializované kardiologické pracoviská.

Rozdelenie SVT:

Sínusová tachykardia
Vzruch vniká v sínusovom uzle, ale frekvencia je nad 100 úderov/min. Sínusová tachykardia je často prítomná pri ochoreniach srdca, štítnej žľazy alebo iných žliaz s vnútorným vylučovaním, môže byť však aj prejavom psychického napätia. Vždy je treba pátrať po vyvolávajúcej príčine sínusovej tachykardie; po jej odstránení (vyliečení) sínusová tachykardia ustúpi.

Neprimeraná sínusová tachykardia
Ako už názov hovorí, ide tiež o sínusovú tachykardiu, ale bez zjavnej vyvolávajúcej príčiny. Ide o istú precitlivenosť sínusového uzla na regulačné mechanizmy. V liečbe sa uplatňujú lieky spomaľujúce srdcovú frekvenciu.

Sinoatriálna nodálna reentry tachykardia
Pôvod má tiež v sínusovom uzle, avšak je spôsobená malým krúživým vzruchom (reentry) v oblasti sínusového uzla. Na rozdiel od predchádzajúcich arytmií vzniká náhle – skokom a aj sa náhle končí. V liečbe sa uplatňujú antiarytmiká, v prípade nedostatočnej účinnosti je indikovaná rádiofrekvenčná ablácia.

Atriálna tachykardia
Vzruch vzniká v ľavej alebo pravej predsieni, odtiaľ sa šíri na komory. Na EKG sa prejaví iným tvarom vlnky P oproti sínusovému uzlu. Môže začínať aj končiť náhle – skokom (ak ide o reentry tachykardiu) alebo postupným zrýchľovaním a spomaľovaním srdcovej frekvencie (ak sa uplatní  patologická automaticita buniek). Aj táto tachykardia často sprevádza iné ochorenia. V liečbe sa uplatňujú rôzne  antiarytmiká, pri zlyhaní medikamentóznej liečby je indikovaná rádiofrekvenčná ablácia – v tomto prípade ide o pomerne náročný výkon, najmä ak je ložisko (fókus) tachykardie v ľavej predsieni. Táto SVT má často tendenciu pretrvávať aj viac týždňov či mesiacov a k jej ukončeniu môže byť potrebná elektrická kardioverzia. Na vágové manévre táto tachykardia nereaguje.

Multifokálna atriálna tachykardia
Charakteristická je viacerými automatickými fókusmi. V liečbe sa uplatňujú najmä antiarytmiká.

Fibrilácia predsiení
Najčastejšia supraventrikulárna tachykardia, vyskytuje sa najmä vo vyššom veku. Je pre ňu typický nepravidelný, nerovnako plnený pulz. Spôsobuje ju množstvo nerovnakých krúživých vzruchov o vysokej frekvencii v ľavej predsieni. V liečbe uprednostňujeme lieky (antiarytmiká + lieky na riedenie krvi); rádiofrekvenčná ablácia je zatiaľ indikovaná len u vybraných pacientov.

Flutter predsiení
Po fibrilácii predsiení je druhou najčastejšou SVT. Na EKG sú prítomné typické „zuby píly“. V typickom prípade ide o veľký krúživý vzruch ktorý sa šíri proti smeru hodinových ručičiek okolo celej steny pravej predsiene. V liečbe je v súčasnosti preferovaná rádiofrekvenčná ablácia, v opačnom prípade je potrebné dlhodobé užívanie antiarytmík a liekov na riedenie krvi. K ukončeniu paroxyzmu je často potrebná elektrická kardioverzia.

AV nodálna reentry tachykardia
Najčastejšia SVT u mladších ľudí. Je charakterizovaná náhlym začiatkom a ukončením, veľmi vysokou pulzovou frekvenciou (aj okolo 200 úderov/min.). Vzniká krúžením vzruchu priamo v oblasti atrioventrikulárneho uzla – ak je v ňom prítomná nadbytočná tzv. pomalá dráha. Dobre reaguje na vágové manévre, liečbou voľby je však rádiofrekvenčná ablácia, ktorá spomalí alebo úplne eliminuje vodivosť pomalou dráhou. Dlhodobá antiarytmická liečba pri tejto SVT nie je účelná.

AV reentry tachykardia
Tiež pomerne častá SVT u mladších ľudí. Je podmienená  vrodenou prítomnosťou  prídatznej dráhy medzi predsieňami a komorami (nie v oblasti atrioventrikulárneho uzla), ktorá umožňuje vznik veľkého krúživého vzruchu – vzruch sa šíri atrioventrikulárnym uzlom z predsiení na komory a akcesórnou dráhou sa vracia na predsiene.  Táto dráha často vedie elektrické impulzy veľmi rýchlo, čo môže pre pacienta niekedy znamenať aj priame ohrozenie života, najmä v kombinácií s inými arytmiami – napríklad fibriláciou predsiení. Rádiofrekvenčná ablácia v týchto prípadoch je jednoznačne uprednostňovaná pred antiarytmickou liečbou. Aj táto SVT často dobre reaguje na vágové manévre.

Máte pocity búšenia srdca?
Búšenie srdca (palpitácia) je najčastejším príznakom pri supraventrikulárnych tachykardiách. Presným popisom búšenia srdca viete svojmu lekárovi značne pomôcť pri určení diagnózy arytmie. Váš lekár sa vás bude pravdepodobne pýtať:

  • ako často mávate búšenia srdca,
  • začínajú a končia sa búšenia náhle alebo postupne,
  • ako dlho trvajú epizódy búšenia srdca,
  • počas búšenia pracuje srdce pravidelne alebo nepravidelne,
  • aká je približná frekvencia úderov srdca (pulz si možno odmerať priložením troch prstov – ukazovák, prostredník, prstenník jednej ruky na vnútornú stranu zápästia druhej ruky zo strany palca),
  • čo je vyvolávajúcou príčinou búšenia srdca (stres, fyzická aktivita, alkohol…),
  • máte pri búšení srdca aj iné ťažkosti (bolesti na hrudi, závraty, prípadne strata vedomia, sťažené dýchanie),
  • reagujú búšenia srdca na vágové manévre.

Vágové manévre

1. Masáž karotického sínusu – masíruje sa krčná tepna v mieste svojho vetvenia t.j. asi 5cm pod uhlom sánky, tam kde možno nahmatať  jej pulzáciu. Masáž realizujeme  na pravej alebo ľavej strane (nikdy nie obe strany súčasne!) v trvaní 3-5 sekúnd. Masáž karotického sínusu u starších ľudí (nad 50rokov) možno vykonávať až po lekárskom vyšetrení krčnej tepny – v prípade výrazného  kôrnatenia tejto tepny (ateroskleróza) by pri jej masáži mohlo dôjsť k nedokrveniu mozgu resp. až k rozvoju cievnej mozgovej príhody.

2. Valsalvov manéver –  najčastejší vágový manéver . Po hlbokom nádychu pacient zadrží dych a  na niekoľko sekúnd silne  stiahne brušné svaly – vytvorí tlak akoby na stolicu. V prípade nedostatočného efektu  možno tento manéver posilniť tak,  že pacient si čupne.

Implantácia trvalého kardiostimulátora:

Trvalý kardiostimulátor je prístroj, ktorý slúži na liečbu stavov  s pomalou frekvenciou srdca. Implantácia trvalého kardiostimulátora je indikovaná vtedy, ak neexistujú trvalo odstrániteľné príčiny pomalej činnosti srdca. Spomalenie srdcovej činnosti  môže viesť k poruche prekrvenia jednotlivých orgánov, v najvážnejších prípadoch môže dôjsť až k zastaveniu činnosti srdca. Podľa  poruchy rytmu  a klinického stavu  pacienta sa v súčasnosti  implantujú prístroje  s jednou,  dvoma alebo troma elektródami. Celý systém pozostáva z telesa kardiostimulátora a elektród, ktoré sú uložené v dutinách srdca. Veľkosť telesa  kardiostimulátora je rozdielna, závisí od výrobcu, počtu elektród, ktoré sa k telesu pripájajú ako aj od programovateľnosti prístroja.

Kardiostimulátor sa implantuje  do oblasti pod kľúčnu kosť vpravo alebo vľavo. Elektródy sú zavedené do dutín srdca vpichom cez žilu prebiehajúcu pod kľúčnou kosťou.  Prístroje s troma elektródami okrem pomalej činnosti srdca napomáhajú odstraňovať  prejavy srdcovej slabosti. Tieto najzložitejšie prístroje sa implantujú iba u pacientov, ktorí spĺňajú presne stanovené klinické podmienky.

Informácie pre pacientov

Pred implantáciou trvalého kardiostimulátora

  • Ráno v deň implantácie nemôžete jesť ani piť, V prípade, že bude  implantácia vykonávaná v poobedňajších hodinách sú povolené ľahké raňajky a  je potrebné aspoň 4 hodinové  hladovanie.
  • Pred samotným výkonom Vám bude ešte na oddelení zavedená  do žily na predlaktí  kanyla na podávanie  liekov do žily počas výkonu v prípade potreby.
  • Pred implantáciou Vám bude  podaná do žily prvá dávka antibiotika  na predchádzanie  infekcie v rane. V antibiotickej liečbe budete pokračovať do rána nasledujúceho dňa.
  • V sprievode zdravotníckeho personálu budete odprevadený(á) na invazívny sál,  kde bude výkon prebiehať.

Počas implantácie

  • Budete uložený( á)) na špeciálny stôl a horná časť hrudníka s oblasťou operačnej rany bude potretá  špeciálnym dezinfekčným prostriedkom.
  • Zvyšná časť tela bude  zakrytá  sterilnou plachtou .
  • Nad Vami bude umiestnený rentgenový prístroj, ktorý umožní lekárovi umiestniť elektródy kardiostimulátora na správne miesto v srdci.
  • Prakticky všetky implantácie  sa vykonávajú  v miestnom znecitlivení, to znamená, že koža a podkožie v oblasti operačného poľa je znecitlivené vpichom znecitlivujúcej látky.
  • Po narezaní kože a podkožného tkaniva sa vpichom do podkľúčnej žily zavedú elektródy až do srdca a pod  rentgenovou kontrolou sa správne umiestnia.
  • Vyhovujúca poloha  elektród sa overuje aj elektrickou stimuláciou z vonkajšieho stimulátora, ktorým sa súčasne počas výkonu merajú ďalšie parametre elektrického okruhu
  • Po konečnom uložení elektród  sú  elektródy upevnené v tkanive niekoľkými stehmi.
  • Na záver sa napoja konce elektród k telesu kardiostimulátora.
  • Kardiostimulátor sa uloží do  priestoru vytvoreného  hlboko pod kožou (kapsa) a rana sa zašije v dvoch vrstvách.
  • Stehy na povrchu kože sú  najčastejšie samovstrebateľné,  preto ich nie je potrebné po uplynutí 10 dní  vybrať.
  • Dĺžka výkonu je rozdielna, závisí od počtu  zavedených elektród,    anatomických pomerov pacienta. V ideálnom prípade  trvá výkon  ½ hodiny, ale môže aj dlhšie.
  • Po skončení implantácie  budete uložený(á) na svoje lôžko a odvezený(á) do izby.
  • Po výkone  je potrebný  dvojhodinový pokoj na lôžku, potom  sa môžete  najesť  a napiť.

Po implantácii  kardiostimulátora

  • Aby sa znížilo riziko  samovoľného  uvoľnenia alebo presunutia konca elektródy v srdci  je potrebné  šetriť končatinu na strane implantovaného prístroja. Na oddelení Vám bude poskytnutá trojrohá šatka, ktorú Vám upevnia na krk a zavesia do nej hornú končatinu. Takto je potrebné ponechať končatinu zavesenú do nasledujúceho rána.
  • V mieste operačnej rany sa môže po uplynutí účinku znecitlivujúcej látky  objaviť mierna bolesť, ktorá môže pretrvávať niekoľko dní.
  • Môže sa objaviť malá modrina v okolí rany.
  • Nasledujúci deň po výkone  bude  Váš  prístroj skontrolovaný pomocou  príslušného programátora,  pri bezchybnej činnosti budete prepustený(á) z nemocnice.
  • Po dobu  4-6  týždňov  by ste nemali riadiť motorové vozidlo, je potrebné obmedziť zdvíhanie  príslušnej paže nad úroveň ramena, vylúčiť športy  a činnosti vykonávané rukou na strane implantovaného prístroja, ako aj plávanie a zdvíhanie  ťažkých predmetov  (nad 5 kg hmotnosti).
  • Pri odchode z nemocnice dostanete  identifikačný preukaz k prístroju ako aj presné odporúčania  o starostlivosti o operačnú ranu. Zároveň Vám bude stanovený termín najbližšej kontroly, najčastejšie o mesiac od výkonu

Implantovateľný kardioverter-defibrilátor

Implantovateľný defibrilátor (ďalej len ICD) je skrátené pomenovanie implantovateľného kardioverter defibrilátora (z angl. Implantable Cardioverter Defibrillator). Pozostáva z mikropočítača a batérie, ktoré sú bezpečne uzatvorené v kovovom kryte. Nad kovovým krytom je plastová časť, do ktorej sa zasunú a zaskrutkujú elektródy. Podľa typu ICD sú do tela zavedené a k strojčeku pripevnené jedna až tri elektródy – izolované vodiče, ktoré spájajú ICD so srdcom.

Implantovaný defibrilátor neustále sleduje elektrickú činnosť srdca a reaguje hneď, ako zistí poruchy rytmu. Keďže sú rôzne druhy porúch rytmu, ICD je schopný reagovať rozličnými spôsobmi. Najdôležitejšou úlohou ICD je ukončovanie rýchlych životohorzujúcich komorových porúch rytmu, ktoré je možné liečiť lieky. Okrem tejto  funkcie má každý ICD prístroj schopnosť upraviť pomalú činnosť srdca tak ako kardiostimulátor. ICD sa najčastejšie snaží nebezpečne rýchlu frekvenciu srdca najprv ukončiť intenzívnym vysielaním elektrických impulzov. Pokiaľ je stimulácia neúčinná a komorová tachykardia naďalej pretrváva, ICD vyšle výboj (alebo sériu výbojov), ktorý „vynuluje“ nežiaducu elektrickú aktivitu srdca a tým umožní obnovenie  normálneho srdcového rytmu.

Implantácia kardioverter defibrilátora ( ICD)

Defibrilátor sa  implantuje  do oblasti pod kľúčnu kosť vpravo alebo vľavo. Elektródy sú zavedené do dutín srdca vpichom cez žilu prebiehajúcu pod kľúčnou kosťou.  Prístroje s troma elektródami okrem pomalej činnosti srdca napomáhajú odstraňovať  prejavy srdcovej slabosti. Tieto najzložitejšie prístroje sa implantujú iba u pacientov, ktorí spĺňajú presne stanovené klinické podmienky.

Informácie pre pacientov

Pred implantáciou trvalého kardiostimulátora

  • Ráno v deň implantácie nemôžete jesť aj piť, V prípade, že bude  implantácia vykonávaná v poobedňajších hodinách sú povolené ľahké raňajky a  je potrebné aspoň 4 hodinové  hladovanie.
  • Pred samotným výkonom Vám bude ešte na oddelení zavedená  do žily na predlaktí  kanyla na podávanie  liekov do žily počas výkonu v prípade potreby.
  • Pred implantáciou Vám bude  podaná do žily prvá dávka antibiotika  na predchádzanie  infekcie v rane. V antibiotickej liečbe budete pokračovať do rána nasledujúceho dňa.
  • V sprievode zdravotníckeho personálu budete odprevadený(á) na invazívny sál,  kde bude výkon prebiehať.

Počas implantácie

  • Budete uložený( á)) na špeciálny stôl a horná časť hrudníka s oblasťou operačnej rany bude potretá  špeciálnym dezinfekčným prostriedkom.
  • Zvyšná časť tela bude  zakrytá  sterilnou plachtou .
  • Nad Vami bude umiestnený rentgenový prístroj, ktorý umožní lekárovi umiestniť elektródy kardiostimulátora na správne miesto v srdci.
  • Prakticky všetky implantácie  sa vykonávajú  v miestnom znecitlivení, to znamená, že koža a podkožie v oblasti operačného poľa je znecitlivené vpichom znecitlivujúcej látky.
  • Po narezaní kože a podkožného tkaniva sa vpichom do podkľúčnej žily zavedú elektródy až do srdca a pod  rentgenovou kontrolou sa správne umiestnia.
  • Vyhovujúca poloha  elektród sa overuje aj elektrickou stimuláciou z vonkajšieho stimulátora, ktorým sa súčasne počas výkonu merajú ďalšie parametre elektrického okruhu
  • Po konečnom uložení elektród  sú  elektródy upevnené v tkanive niekoľkými stehmi.
  • Na záver sa napoja konce elektród k telesu kardiostimulátora.
  • Kardiostimulátor sa uloží do  priestoru vytvoreného  hlboko pod kožou (kapsa) a rana sa zašije v dvoch vrstvách.
  • Stehy na povrchu kože sú  najčastejšie samovstrebateľné,  preto ich nie je potrebné po uplynutí 10 dní  vybrať.
  • Dĺžka výkonu je rozdielna, závisí od počtu  zavedených elektród,    anatomických pomerov pacienta. V ideálnom prípade  trvá výkon  ½ hodiny, ale môže aj dlhšie.
  • Po skončení implantácie  budete uložený(á) na svoje lôžko a odvezený(á) do izby.
  • Po výkone  je potrebný  dvojhodinový pokoj na lôžku, potom  sa môžete  najesť  a napiť.

Po implantácii  ICD

  • Aby sa znížilo riziko  samovoľného  uvoľnenia alebo presunutia konca elektródy v srdci  je potrebné  šetriť končatinu na strane implantovaného prístroja. Na oddelení Vám bude poskytnutá trojrohá šatka, ktorú Vám upevnia na krk a zavesia do nej hornú končatinu. Takto je potrebné ponechať končatinu zavesenú do nasledujúceho rána.
  • V mieste operačnej rany sa môže po uplynutí účinku znecitlivujúcej látky  objaviť mierna bolesť, ktorá môže pretrvávať niekoľko dní.
  • Môže sa objaviť malá modrina v okolí rany.
  • Nasledujúci deň po výkone  bude  Váš  prístroj skontrolovaný pomocou  príslušného programátora,  pri bezchybnej činnosti budete prepustený(á) z nemocnice.
  • Po dobu  4-6  týždňov  by ste nemali riadiť motorové vozidlo, je potrebné obmedziť zdvíhanie  príslušnej paže nad úroveň ramena, vylúčiť športy  a činnosti vykonávané rukou na strane implantovaného prístroja, ako aj plávanie a zdvíhanie  ťažkých predmetov  (nad 5 kg hmotnosti).
  • Pri odchode z nemocnice dostanete  identifikačný preukaz k prístroju ako aj presné odporúčania  o starostlivosti o operačnú ranu. Zároveň Vám bude stanovený termín najbližšej kontroly, najčastejšie o mesiac od výkonu

Elektrická kardioverzia:

V deň výkonu musíte byť nalačno.

Zákrok sa vykonáva v krátkodobej celkovej anestézii. Po uspaní pacienta sa na prednú stenu hrudníka aplikuje elektrický výboj, ktorý vo väčšine prípadov normalizuje srdcovú činnosť. Pacient sa preberá približne po 15-30 minútach a na okolnosti zákroku sa nepamätá.

INDIKÁCIE PACIENTOV NA INVAZÍVNE VYŠETRENIE

Nižšie uvedené indikačné kritériá sú iba pomocné, extrémne zjednodušené!

  • Pacienti s anginou pectoris a pozitívnym bicyklovým testom
  • Pacienti s typickou anginou pectoris nezávisle na výsledku bicyklového testu
  • Asymptomatickí pacienti so známkami  ischémie pri bicyklovom teste
  • Všetky závažné chlopňové chyby, alebo aj menej závažné chyby ak sú spojené s výraznou symptomatológiou (možné neinvazívne podhodnotenie chyby)

Poznámka: Kandidátov na invazívne vyšetrenie môže kardiológ, internista objednať priamo elektronickou cestou( tu) , alebo ich je možné poukázať na konzultáciu do našej kardiologickej ambulancie.

Akútne stavy, u ktorých je vhodné uvažovať o invazívnej stratégii a dohodnúť event. aj preklad pacienta z lôžka na lôžko (limitované možnosti vzhľadom na obmedzenú lôžkovú kapacitu)

  • všetci pacienti s akútnym STEMI
  • pacienti s akútnym NSTEMI/NAP
  • závažná pľúcna embolizácia
  • kardiálna dekompenzácia nereagujúca na konvenčnú liečbu
  • disekcia hrudnej aorty
  • dekompenzované závažné chlopňové chyby
  • zápalové ochorenia srdca s úvahou o invazívnom postupe

Poznámka: Preklady pacientov konzultujte na HOT line 0911/ 700 720

Prednosta kliniky:

  •  prof. MUDr. Gabriel Valočík, PhD.

Primár Arytmologického oddelenia:

  • doc. MUDr. Silvia Mišíková, PhD., MPH

Sekretariát:

  • Soňa Hricová – asistentka prednostu kliniky kardiológie

Dokumentátorka:

  • Petra Vasiľová – dokumentátorka

Lekári:

SZP:

  • Mgr. Erika Bednárová – vedúca sestra
  • Mgr. Eva Júnová – staničná sestra
  • Mgr. Andrea Gedeonová – staničná sestra arytmologickej intervenčnej sály

I. Kardiologická klinika - kardiologické oddelenie

Tradícia
V roku 1981, po spustení prevádzky novej Fakultnej nemocnice na Triede SNP, sa JIS-ka so svojimi 18-timi monitorovanými lôžkami stala najväčším intenzívnym pracoviskom v bývalom Československu. Medzi kardiologické míľniky patrili roky 1981– prvé kanylácie centrálnych vén, 1984 – prvá koronarografia v spolupráci s IKEM Praha a zavedenie metodiky dočasnej transvenóznej kardiostimulácie, 1986 – program fibrinolytickej liečby AIM, 1988 – zavedenie invazívneho monitorovania hemodynamiky, 1990 – implantácia prvého kardiostimulátora,1993 – ezofageálna echokardiografia, 1995 – prvá PTCA v spolupráci s IKEM Praha.

Tradícia modernej kardiológie začala na Kardiologickom oddelení v rokoch 1993–1994, kedy sa na Oddelení intenzívnej starostlivosti (OIS) spustil rutinný program koronarografických vyšetrení. V roku 1996 sa OIS, už ako Kardiologické oddelenie, stalo jadrom pre vznik Kardiocentra, ktoré bolo od roku 1997 skompletizované doplnením kardiochirurgického pracoviska. Rozhodujúcim impulzom pre rýchly kvalitatívny a kvantitatívny rast výkonov sa stalo ekonomické a právne osamostatnenie pracoviska a vznik VÚSCH v roku 2003.

Súčasnosť
V súčasnosti je Kardiologické oddelenie najväčším pracoviskom dnešného VUSCH, a.s., t.č. na ňom pracuje 25 lekárov a 60 zdravotných sestier. Lôžkovú časť oddelenia reprezentuje Lôžková ošetrovacia jednotka (55 lôžok) a Koronárna jednotka (18 lôžok). Súčasťou pracoviska je aj Jednotka intervenčnej kardiológie, Jednotka neinvazívnej kardiológie a ambulantná časť.

Na Kardiologickom oddelení sa vykonáva komplexný neinvazívny aj invazívny diagnostický a liečebný program. Zázemie kardiochirurgie zvyšuje bezpečnosť kardiologických intervenčných zákrokov. V posledných rokoch boli do praxe zavedené najmodernejšie zobrazovacie vyšetrovacie metodiky (3D echokg, ICE, IVUS, FFR, OCT, CTA), čím pracovisko v tejto oblasti dosiahlo vysoký nadštandard aj z medzinárodného hľadiska. Už niekoľko rokov funguje 24 hodinový, nepretržitý program primárnej PCI u akútneho infarktu myokardu.

Neinvazívne vyšetrovacie metódy:

  • Echokardiografia
  • Transezofageálna echokardiografia
  • Trojrozmerná echokardiografia
  • Dobutamínová záťažová echokardiografia
  • Ultrasonografia periférnych ciev
  • Bicyklová záťažová ergometria
  • Elektrokardiografia
  • EKG Holterovské monitorovanie,
  • Ambulantný 24 hodinový monitoring TK
  • CT-angiografia, vrátane CT-koronarografie
  • CT-ventrikulografia (Pozn: v spolupráci s FNLP)

Invazívna a intervenčná kardiológia:

  • Diagnostické katetrizácie (ľavostranné a pravostranné)
  • Invazívne hodnotenie a monitorovanie hemodynamiky
  • Intrakoronárny ultrazvuk
  • Optická koherentná tomografia
  • Meranie frakčnej prietokovej rezervy na koronárnych cievach
  • Intrakardiálna echokardiografia
  • Koronárne angioplastiky a implantácie koronárnych stentov
  • Implantácia kaválnych filtrov
  • Katetrizačný uzáver defektov predsieňového septa a foramen ovale
  • Endovaskulárna liečba hrudnej aorty
  • Perkutánna mechanická podpora obehu (systém Impella)
  • Intraaortálna balónková kontrapulzácia
  • Dočasná transvenózna kardiostimulácia
  • Alkoholová septálna ablácia
  • Balónková valvuloplastika aortálnej a mitrálnej chlopne
  • Transkatétrova implantácia aortálnej chlopne – TAVI

Akútne kardiologické stavy sú prijímané na hospitalizáciu priamo v rámci bezprostredného spádu pracoviska alebo ako preklady z iných oddelení – po dohovore. Pacienti, u ktorých si zdravotný stav nevyžaduje bezodkladnú hospitalizáciu, sú zaradení na čakací zoznam a na hospitalizáciu sú pozývaní podľa poradovníka.

Na čakací zoznam sú pacienti zaradení buď cestou našej kardiologickej ambulancie, alebo tzv. priamym poukazom prostredníctvom našej webovej stránky www.vusch.sk. Dĺžka čakacej doby na hospitalizáciu je premenlivá a individuálna pre každú zdravotnú poisťovňu.

Aktuálnu informáciu o orientačných dĺžkach čakacích dôb je možné získať na sekretariáte oddelenia.

Indikácie na plánované invazívne kardiologické vyšetrenie alebo intervenciu

Vo všeobecnosti sú na hospitalizáciu a komplexné vyšetrenie, vrátane katetrizácie srdca indikovaní:

  • pacienti s typickým prejavmi angíny pektoris
  • menej typickí pacienti s dôkazom ischémie myokardu pri záťažových testoch
  • pacienti s významnou dysfunkciou ľavej komory
  • pacienti so závažnou chlopňovou chybou
  • pacienti so závažnou pľúcnou hypertenziou
  • ďalšie kardiologické stavy, kde bežné ambulantné vyšetrenia neumožňujú diagnostické doriešenie
  • špeciálne stavy, kde je indikovaná kardiologická intervencia (napr. implantácia kaválneho filtra, katetrizačný uzáver intrakardiálnych skratov, implantácia stentgraftu do hrudnej aorty a pod.)

O indikácii definitívne rozhodne kardiológ našej kardiologickej ambulancie alebo spádový kardiológ oprávnený využívať možnosť priameho poukazu (viď vyššie).

Kardiologické ambulancie

Kardiologické ambulancie sú situované v nových priestoroch VÚSCH, a.s., na 1. poschodí. Pacienta na vyšetrenie v našej kardiologickej ambulancii môže poukázať spádový kardiológ, internista, anesteziológ alebo všeobecný lekár.

Sekretariát Kardiologického oddelenia: tel: 055/ 789 1410 fax: 055/ 789 1413

e-mail: galandova@vusch.sk
Kardiologické ambulancie: tel.: 055/ 789 1461
Príjmová ambulancia: tel.: 055/ 789 1060
Jednotka neinvazívnej kardiológie: tel.: 055/ 789 2754
Lôžková ošetrovacia jednotka:  tel.: 055/ 789 1400

Horúca linka 24 hod. denne
(len pre potreby urgentného prekladu pri bezprostrednom ohrození života pacienta):
tel.: 055/ 789 1000

Invazívna a intervenčná kardiológia:

  • Diagnostické katetrizácie (ľavostranné a pravostranné)
  • Invazívne hodnotenie  hemodynamiky
  • Intrakoronárny ultrazvuk (IVUS)
  • Intrakardiálna echokardiografia (ICE)
  • Koronárne angioplastiky a implantácie koronárnych stentov
  • Implantácia kaválnych filtrov
  • Katetrizačné uzávery defektov predsieňovej prepážky, defektov komorovej prepážky a PDA
  • Endovaskulárna liečba hrudnej aorty
  • Perkutánna mechanická podpora obehu (systém Impella)
  • Intraaortálna balónková kontrapulzácia (IABK)

POUKAZ

Pacienti sú poukazovaní na kardiologické oddelenie rôznymi spôsobmi:

  • Ambulantné vyšetrenie v Kardiologickej poradni s cieľom konzultácie
  • Ambulantné vyšetrenie v Kardiologickej poradni s úvahou o ďalšej invazívnej diagnostike a eventuálnej intervenčnej, alebo kardiochirurgickej liečbe. Pacient zaradený na čakací list.
  • Preklad akútneho pacienta z iného lôžkového zariadenia po telefonickom dohovore
  • Akútny príjem pacienta z domu
  • Priamy poukaz. Pacienti môžu byť dlhodobo spolupracujúcimi lekármi zaradení elektronickou cestou priamo na čakací zoznam bez predchádzajúcej návštevy kardiologickej poradne. Vstup na “priamy poukaz” je možný iba cez heslo, ktoré vybraným lekárom prideľuje sekretariat oddelenia.
    » priamy poukaz

Prednosta kliniky:

  •  prof. MUDr. Gabriel Valočík, PhD.

Primár Kardiologického oddelenia:

  • MUDr. Monika Jankajová, PhD., MPH

Sekretariát:

  • Soňa Hricová – asistentka prednostu kliniky kardiológie
  • Galandová Renáta – asistentka primára kardiologického oddelenia

Hlavný lekár koronárnej jednotky (JIS):

  • MUDr. Erik Prexta

Hlavní lekári lôžkovej ošetrovacej jednotky:

  • MUDr. Miroslav Gbúr
  • MUDr. Bibiána Kafková

Hlavný lekár pre invazívnu kardiológiu:

  • MUDr. Jaroslav Kaplan

Jednotka neinvazívnej kardiológie:

  • prof. MUDr. Gabriel Valočík, PhD.

Jednotka invazívnej kardiológie:

  • MUDr. Eduard Čurilla, PhD.
  • MUDr. Dušan Holoubek
  • MUDr. Monika Jankajová, PhD.,MPH
  • MUDr. Stanislav Juhás, CSc.
  • MUDr. Peter Kirsch, PhD.
  • MUDr. Róbert Novotný
  • MUDr. Ján Petruš
  • MUDr. Anton Farkaš
  • MUDr. Radoslav Maxian

Lôžková ošetrovacia jednotka:

  • MUDr. Eva Gulová
  • MUDr. Dušan Holoubek
  • MUDr. Peter Kirsch, PhD.
  • MUDr. Marián Kurečko
  • MUDr. Róbert Novotný
  • MUDr. Ján Petruš
  • MUDr. Marianna Vachalcová, PhD.
  • MUDr. Peter Gašpar
  • MUDr. Mikuláš Huňavý
  • MUDr. Alžbeta Kollárová
  • MUDr. Ervin Müller
  • MUDr. Andrea Kirschová
  • MUDr. Dominik Pella
  • MUDr. Patrícia Nagyová
  • MUDr. Stanislava Buday Bujňáková, PhD.
  • MUDr. Diana Poláková
  • MUDr. Tibor Porubän
  • MUDr. Stanislav Čarnoký

Koronárna jednotka:

  • MUDr. Pavol Murín, PhD.
  • MUDr. Radoslav Maxian
  • MUDr. Júlia Abu Zaid
  • MUDr. Zuzana Kalvodová

Vedenie stredného zdravotníckého personálu (SZP):

  • Mgr. Jana Biláková – vedúca sestra Kardiologického oddelenia
  • Mgr. Lucia Mondoková – staničná sestra Kardiologického oddelenia
  • Mgr. Tatiana Kalmanová – staničná sestra Kardiologického oddelenia
  • Mgr. Andrea Ňachajová – vedúca sestra intervenčných pracovísk
  • Mgr. Aneta Kuzmová – staničná sestra koronárnej jednotky

Dokumentátorky:

JIS:

  • Darina Kusková

LOJ:

  • Mária Kolexová
  • Kamila Sobodová
  • Michaela Stričiková
Lôžková ošetrovacia jednotka
(LOJ)
Koronárna jednotka
(KJ)
Jednotka intervenčnej kardiológie
(JIK)
Jednotka neinvazívnej kardiológie
(JNK)
Kardiologické ambulancie

I. Kardiologická klinika - oddelenie funkčnej diagnostiky

Na oddelení funkčnej diagnostiky vykonávame neinvazívne (nekrvavé) vyšetrenia za účelom posúdenia štruktúry a funkcie srdca. Základnou a najčastejšie používanou metódou je echokardiografia (ultrazvukové vyšetrenie srdca, ECHO), ktorú možno vykonať cez hrudník alebo cez pažerák (v určitých indikáciách). Pri pažerákovej (transezofageálnej) echokardiografii ide o čiastočne invazívnu metódu, pretože je potrebné zaistenie žilového prístupu (kanyly) kvôli podaniu liekov a zavedenie sondy do pažeráka na presnejšie posúdenie srdcových štruktúr.

Niektoré ochorenia vyžadujú zhodnotenie EKG a výkonnosti srdca pri záťaži a posúdenie jeho funkčnej rezervy. Záťaž možno dosiahnuť fyziologicky bicyklovaním (bicyklový ergometer) alebo podaním špeciálnych liekov (dobutamín), ktoré pôsobia na srdce rovnako ako bicyklovanie. Týmto spôsobom je možné dosiahnuť zaťaženie srdca aj u pacientov, ktorí z akéhokoľvek dôvodu nie sú schopní absolvovať vyšetrenie na bicyklovom ergometri. Ku záťažových vyšetreniam srdca patria: bicyklová ergometria (záťažové EKG), spiroergometria (vyšetrenie funkčnej rezervy kardiovaskulárneho systému) a záťažová echokardiografia (ergometrická alebo dobutamínová záťaž).

K bežne dostupným neinvazívnym metódam vykonávaným na našom pracovisku patria aj holterovské (24-hodinové, kontinuálne) monitorovanie EKG a krvného tlaku.

Neinvazívne vyšetrovacie metódy:

– Echokardiografia (echokg)
Ide o ultrazvukové vyšetrenie srdca. Ultrazvuk je zvuk s veľmi vysokou frekvenciou, ktorý je nepočuteľný. Ja vysielaný a prijímaný ultrazvukovou sondou, ktorá sa prikladá na hrudník. Odrazy ultrazvuku zo srdca sú analyzované prístrojom a pretransformované na pohybujúci sa obrázok srdcových štruktúr. Vyšetrenie umožňuje zobraziť jednotlivé srdcové oddiely a chlopne, ich štruktúru, veľkosť a funkciu.Pri vyšetrení pacient leží na vyšetrovacom lôžku, na ľavom boku alebo na chrbte. Na vyšetrovaciu sondu sa aplikuje ultrazvukový gél, a potom sa sonda prikladá v rôznych miestach na hrudník. Okrem mierneho tlaku v danom mieste je vyšetrenie bezbolestné. Samotné vyšetrenie trvá 15-45 minút.
Ultrazvuk nemá žiadne významné nepriaznivé účinky na organizmus, a preto možno toto vyšetrenie opakovať podľa potreby. Žiadna zvláštna príprava pred vyšetrením nie je potrebná.

– Transezofageálna echokardiografia (TEE)
V určitých situáciách je echokardiografické vyšetrenie cez hrudník nedostatočné (horšia vyšetriteľnosť resp. vizualizácia alebo sú vyšetrované oblasti srdca neprístupné). V týchto prípadoch vykonávame vyšetrenie pažerákovou echokardiografiou. Ultrazvuková sonda sa neprikladá na hrudník, ale je umiestnená na konci tzv. endoskopu (tenká ohybná hadička), ktorý sa zavádza do pažeráka. Ide o podobný prístroj ako pri vyšetrení žalúdka (gastroskopia).
Ako sa vyšetrenie realizuje? Na úvod je zadná časť ústnej dutiny  a hltana znecitlivená špeciálnym sprejom (Lidocain). V niektorých prípadoch podávame do žily tenkou kanylou lieky proti vracaniu (Torecan, Ondansetron) a lieky na celkové upokojenie (Midazolam). Pacienta uložíme do tzv. stabilizovanej polohy na ľavom boku. Následne sa zavedie ohybná vyšetrovacia sonda potretá znecitlivujúcim gélom (Mesocain) na koreň jazyka a pacienta vyzveme, aby prehltol. V tomto okamihu sa sonda zavedie do pažeráka alebo hornej časti žalúdka a potom už prebieha samotné vyšetrenie, ktoré trvá cca 15-30 min., podľa zložitosti nálezu. Počas celého vyšetrenia je pacient napojený na EKG a je pod dohľadom vyšetrujúceho lekára a vyškolenej zdravotnej sestry.
Hrozia nejaké komplikácie? Komplikácie vyšetrenia sú ojedinelé, najčastejšie ide o podráždenie sliznice hltana a pažeráka, ktoré môže spôsobiť dočasnú bolestivosť pri hltaní. Použité lieky môžu vyvolať alergickú reakciu. Preto je potrebné vopred informovať vyšetrujúceho lekára o prípadných liekových alergiách, hlavne na znecitlivujúce lieky (Mesocain)Riziko vážnych komplikácií je veľmi nízke (cca 1-2 promile). Ide o poranenie žalúdka, pažeráka alebo hltanu, ku ktorým môže dôjsť prakticky len u pacientov s predchádzajúcim ochorením týchto orgánov. Preto je nevyhnuté informovať vyšetrujúceho lekára o prekonaných ochoreniach týchto orgánov (zápal, poleptanie, pažeráková hernia, vredová choroba žalúdka, krvácanie alebo predchádzajúce operácie týchto orgánov). Ďalšou veľmi zriedkavou komplikáciou môže byť zápal pľúc, pokiaľ by došlo k zvracaniu a následnému vdýchnutiu zvratkov. Preto sa vyšetrenie realizuje nalačno.
Príprava pred vyšetrením. Pred vyšetrením pacient nesmie 4-6 hodín jesť, piť, nie je vhodné ani užitie dlhodobej perorálnej medikácie. Po vyšetrení sa z dôvodu rizika vdýchnutia potravy po znecitlivení hltanu nesmie ešte 1 hodinu jesť ani piť. Často sú pri vyšetrení podávané upokojujúce lieky, preto v týchto prípadoch nemožno hneď po vyšetrení šoférovať. Hlavne starší pacienti by mali byť doprevádzaní inou osobou.

– Trojrozmerná echokardiografia (3D-Echokg)

– Dobutamínová záťažová echokardiografia  (DZE)
Pokojové echokardiografické vyšetrenie môže byť normálne aj u pacientov s významným zúžením koronárnych (srdcových) tepien, pretože menšie nároky srdca na cievne zásobenie v kľudových podmienkach môžu byť uspokojené aj napriek zúženiu tepny. Preto sa u pacientov s podozrením na ischemickú chorobu srdca (ICHS, zúženie srdcových tepien vedúce k srdcovému infarktu) vykonáva záťažová echokardiografia. Pri záťaži vzniká nepomer medzi zvýšenou potrebou kyslíka pre srdcový sval a nemožnosťou zúženej tepny tieto nároky uspokojiť, pričom pacienti pociťujú bolesti na hrudníku. Echokardiograficky v tom čase zisťujeme lokálne poruchy kontraktility (stiahnutia) srdcového svalu alebo celkové zníženie srdcovej funkcie.  Pokiaľ je srdcová funkcia znížená, je možné pomocou vyšetrenia dobutamínom stanoviť prítomnosť funkčnej rezervy srdca.Na záťažovú echokardiografiu sa používa ergometria (pacient bicykluje na bicyklovom ergometri) alebo podávame vnútrožilovo dobutamín (liek stimulujúci srdce, ktorý nahradzuje telesnú záťaž).
Pri ergometrickej záťaži usadíme pacienta na špeciálne upravené zariadenie, ktoré umožňuje súčasné šliapanie a echokardiografické vyšetrenie (pacient šliape na naklonenej rovine). Postupne zvyšujeme záťaž (podobne ako pri bicyklovej ergometrii). Počas celého vyšetrenia vykonávame echokardiografiu, v pravidelných intervaloch meriame krvný tlak a srdcovú frekvenciu. Nepodávame žiadne lieky, a teda žilový prístup (kanyla) nie je potrebný.
Pri dobutamínovom vyšetrení uložíme pacienta na lôžko, je potrebné zaviesť kanylu kvôli aplikácii liekov. Dobutamín je podávaný kontinuálne do žily  s postupným zvyšovaním dávky – podľa cieľa vyšetrenia. Malé dávky používame na posúdenie funkčnej rezervy srdca, vysoké dávky za účelom zistenia ischemickej choroby srdca. V priebehu celého vyšetrenia vykonávame echokardiografiu, súčasne monitorujeme EKG a v pravidelných intervaloch meriame krvný tlak. Pred vyšetrením sa vysadzujú lieky spomaľujúce srdcovú frekvenciu (tzv. betablokátory).
Väčšina nežiadúcich účinkov dobutamínovej záťaže je nezávažná, súvisí  s podaním dobutamínu (sucho v ústach, bolesti hlavy, búšenie srdca, pocit brnenia končatín) a odoznieva do niekoľkých minút po ukončení infúzie s dobutamínom. Závažné nežiaduce účinky (závažná porucha srdcového rytmu, akútny srdcový infarkt) sa vyskytujú u menej ako 1% vyšetrení. Tieto komplikácie vieme zvládnuť. Riziko úmrtia pri vyšetrení je veľmi nízke (1-2 promile).

– Bicyklová záťažová ergometria (záťažové EKG)
Pri vyšetrení zaznamenávame elektrickú aktivitu srdca (EKG) a sledujeme zmeny spôsobené zaťažením srdca námahou. Pri zúžení srdcových ciev, ktoré zásobujú srdce krvou dochádza pri záťaži k horšiemu prekrveniu srdcového svalu a k zmenám na EKG. Obvykle sa pri tom objaví bolesť resp. tlak na hrudníku. Záťažovým vyšetrením je možné posúdiť aj telesnú výkonnosť alebo sledovať výskyt porúch srdcového rytmu spúšťaných záťažou.Vyšetrenie vykonávame na špeciálne upravenom bicykli (ergometer). EKG je zaznamenávané pomocou elektród prilepených na hrudníku pacienta. V pravidelných intervaloch meriame krvný tlak. Vyšetrenie prebieha, pokiaľ vyšetrovaný nedosiahne požadovaný stupeň záťaže (merané na základe určitého stupňa zrýchlenia srdcovej frekvencie) alebo pokiaľ sa neobjavia príznaky (bolesť resp. tlak na hrudníku) alebo zmeny na EKG.Obvykle, minimálne deň pred vyšetrením je potrebné vysadiť tzv. betablokátory – lieky spomaľujúce srdcovú frekvenciu. O vysadení liekov pred záťažovým testom však rozhodne ošetrujúci lekár pacienta. Na vyšetrenie je potrebné priniesť si so sebou vhodnú športovú obuv a uterák.

Elektrokardiografia (EKG)

EKG a tlakové holterovské monitorovanie

Prednosta kliniky:

  •  prof. MUDr. Gabriel Valočík, PhD.

Primár Oddelenia funkčnej diagnostiky:

  • prof. MUDr. Ingrid Schusterová, PhD.

Vedúci lekár:

  • MUDr. Daniela Ondušová

Lekári:

  • MUDr. Juraj Podracký, CSc.
  • MUDr. Viktor Vitanov
  • MUDr. Marta Jakubová, PhD.
  • MUDr. Marianna Vachalcová, PhD.
  • MUDr. Karolina Sieradzka

Vedúca sestra:

  • Mgr. Darina Sidorová, MPH

CERTIFIKAČNÝ ŠTUDIJNÝ PROGRAM V CERTIFIKOVANEJ PRACOVNEJ ČINNOSTI (CPČ) ECHOKARDIOGRAFIA
Garant certifikovanej pracovnej činnosti ‐ Prof. MUDr. Ingrid Schusterová, PhD.

Echokardiografia ako certifikovaná pracovná činnosť je neinvazívnou zobrazovacou metódou v kardiológii, ktorá na zobrazenie využíva ultrazvuk. Zaoberá sa diagnostikou kardiovaskulárnych chorôb, ktoré vedú k porušeniu funkcie a morfológie srdca, jeho jednotlivých štruktúr (myokardu, srdcových chlopní, perikardu) a veľkých ciev, monitorovaním výkonov intervenčnej kardiológie a kardiochirurgie a konzervatívnej liečby v kardiológii.

Obsah a rozsah

Certifikačné štúdium nadväzuje na spoločný internistický kmeň (v trvaní minimálne 24 mesiacov), resp. na špecializáciu v odbore vnútorné lekárstvo alebo kardiológia alebo angiológia.
Odporúčaná dĺžka odbornej praxe certifikačného štúdia je 24 mesiacov na echokardiografickom pracovisku, vrátane školiaceho pobytu na I. kardiologickej klinike UPJŠ LF a VÚSCH, a. s. v Košiciach v rozsahu 4 týždňov.

Prihlasovací formulár pre certifikačný študijný program: Zaradenie do certifikačnej prípravy na UPJŠ LF | UPJŠ (upjs.sk)   (https://www.upjs.sk/lekarska-fakulta/studium-na-fakulte/dalsie-vzdelavanie/zaradenie-do-certifikacnej-pripravy/)
Minimálny štandard pre certifikačný študijný program: Harmonogram prednášok

Organizácia certifikačného študijného programu:
MUDr. Marta Jakubová, PhD.
e-mail: mjakubova@vusch.sk
kontakt: +421 55/789 1310 (sekretariát)